OČAMI ZAMESTNANCA: Je to o pokynoch, ktoré nám dá majster
V tomto článku vám priblížime prácu ďalšieho z našich zamestnancov, aby ste videli, o čom všetkom to je. Čo všetko zahŕňajú naše činnosti a že ich realizujú ľudia, ktorí si prácu vážia, pretože dostali možnosť byť zamestnaní, učiť sa novým veciam, byť súčasťou kolektívu. A hlavne, uvedomovať si svoju hodnotu, pretože keď človek nerobí nič, upadá na duchu. A keď pracuje, tak je to o učení sa, o napredovaní, o mnohých úspechoch, ale aj o omyloch, chybách a odhalení silných a slabých stránok jednotlivca. Našťastie u nás nikto nepracuje ako jednotlivec a v skupinách to všetko ide ľahšie, pretože sa zamestnanci môžu učiť jeden od druhého. A podržať sa navzájom.
Dnes sa pozrieme na našu stálicu Milana Pokutu a ako vníma prácu v Mepose on. Mnohí ho určite poznáte ako pracovitého a veselého človeka. A Milan taký naozaj je.
Milan, ako dlho už pracuješ v Mepose a na akú prácu ťa prijímali?
V Mepose som už od roku 2019 a prijímali ma na starostlivosť o zeleň. Predtým som bol na úrade práce, cez ktorý som sa do práce dostal.
Kedy začína tvoj pracovný deň a čo všetko robíš?
Tak, na 7:00 treba prísť do práce a čaká sa na majstra. Ten každý deň všetkým partiám rozdelí práce podľa pokynov. Podľa toho rozveziem všetkých robotníkov na svoje miesta – cez leto je to kosenie, strihanie živých plotov, rezanie stromov, starostlivosť o zeleň. V zime je to hlavne zimná údržba. Ale priebežne sa to môže počas dňa meniť, keď majster zavolá, že treba urobiť niečo iné, alebo niečo navyše. Základ je však plán ktorý dostanem. Napríklad, keď partia kosí, ja po nich zbieram trávu a odvážam ju. V tieto dni sa čistia aj krajnice a ja tie kopy zbieram, nakladám a odvážam preč. V zime prichádzam do práce o niečo skôr, aby som skontroloval a naštartoval auto. No a na konci zmeny opäť pozbieram robotníkov a doveziem ich na firmu.
Ako je to s tým častokrát kritizovaným kosením a zimnou údržbou?
Je to o pokynoch, ktoré nám dá majster a ten ich tiež od niekoho dostane. Ľudia si neuvedomujú, že nie všetko máme na starosti my a že aj tá technika sa občas pokazí alebo potrebuje vychladnúť. Nie je napríklad možné, aby šiel krovinorez vkuse 8 hodín, alebo aby ho niekto vkuse držal 8 hodín v ruke. No a taktiež máme nárok na obed a na pauzu. A častokrát nám dávajú za vinu to, čo urobila alebo neurobila iná firma. Ale ono je to tak, ináč to vidíte, keď s tým každý deň robíte a prichádzate s tým pravidelne do styku a ináč to vidia ľudia, ktorí idú iba okolo v nejakú konkrétnu chvíľu.
Ako sa k vám chovajú okoloidúci, keď vás vidia?
Vieš jak to chodí, vždy sú nejaké pripomienky, že prečo robíme toto a nerobíme tamto. Prečo sme tu a nie tam. Lenže ja už za tú dobu s ľuďmi viem rozprávať, takže to prebehne v pohode. My sme iba robotníci a robíme to, čo nám je povedané. Svoje úlohy si splníme a pracovný deň môže skončiť. Kolektív sme dobrý a týmto chlapov pozdravujem.
Tak, ďakujem aj Milanovi za rozhovor. Odpovede sme obsahovo napísali tak, ako sme sa rozprávali. A keďže sa s Milanom poznáme dlhé roky, tak bolo aj veľa smiechu a vecí, ktoré sa do tohto príspevku nehodia. Viete ako to chodí, keď sa rozprávate na kamarátskej úrovni a Milan bol ešte vyplašený z toho, čo všetko sa ho budeme pýtať. Nakoniec to prežil a text sme zoštylizovali tak, aby bol zrozumiteľný bežnému čitateľovi. Snáď sme vám aj týmto článkom priblížili prácu v mestskom podniku služieb.
